To isté platí aj pre ženy. Žena, ktorá striedala sexuálnych partnerov. V noci sa budí, nevie s kým spí. Sex sa stal jej nočnou morou.
To sú obrovské zranenia, ktoré vznikajú pri sexuálnom športe.
Intímny život sa dá žiť iba s jedným človekom. Nie s dvoma. To už nie je intímny život. Človek je dar pre jedinečné darovanie. Aby sa daroval druhému človeku a splynul s ním v láske. Muž priľne ku svojej manželke a stanú sa jedným telom.
Z týchto zranení sa možno uzdraviť. Človek musí prijať sám seba. Je to veľmi časté zranenie medzi mladými ľuďmi. Sú oklamaný médiami. Robia veci, ktorými si sami ubližujú. Človek môže nájsť svoju tvár. Musí uveriť, že v zdržanlivosti je láska. Musí bojovať a potom môže povedať: „Ja už tri, päť rokov žijem čisto a patrím iba tebe, ja ti päť rokov chystám dar vlastného srdca. Päť rokov si ho chránim, aby som mohol ti ho raz a navždy darovať.“
Žena nie je panna od narodenia, ale k panenstvu dospieva správnym a zdravým psychosexuálnym vývojom. Je isto krásne, keď je spojené duchovné s fyzickým panenstvom, ale do panenstva môže dorásť aj tá žena, ktorá už prežila pohlavný styk. Môže byť opäť pannou, lebo sa rozhodne, že chce byť pannou. Hodnota ženy nie je v panenskej blane, hodnota ženy je v sebaúcte.
Prečo muž chce, aby žena bola panna? Prečo chlapec chce, aby jeho dievča bolo čisté? Kvôli tomu, aby ho nikto na ulici nevysmial. Ty si s ju zobral? Ja som sa s ňou vyspal. Muž cíti parohy. Panenstvo tu je aj pre ženu, aby mala sebaúctu, ale aj pre muža, aby sa v manželstve netrápil.
To je prirodzenosť človeka. Aby človek sa chránil ako dar lásky.
Článok je prepis kázne /prednášky/ neznámeho slovenského kňaza /psychológa/.