Po 4 dňoch bolo vyhlásenie- nikto nemá skúsenosť, že by sa homosexualita dedila. Najnovšie výskumy ukázali, že nemá genetický kód. Homosexuál nesplodí homosexuála. Ale existujú tri obdobia, kedy môže vzniknúť problém homosexuality.
- obdobie je obdobie prenatálne. Mamička potrebuje pokoj. Potrebuje v pokoji očakávať svoje dieťa. Keď mamička prežíva stres, keď prídu problémy alebo choroba, môže dôjsť k poškodeniu citlivej nervovej sústavy dieťatka. Identita sexuality môže byť oslabená. To neznamená, že je homosexuál. Len má oslabenú sexuálnu identitu. Dieťa bolo neočakávané, dievča má stresy, má skúšky a pod.
- obdobie je vek 2-7 rokov. Tam vznikajú silné citové vzťahy. Do dvoch rokov sa s dieťaťom môže hocikto hrať, potom nie. Iba mamka! Chce mamku. Dieťa rozlišuje. A tam je také silné puto materinskej lásky, že keď vtedy krachne láska, môže byť dieťa nesprávne orientované. Môže byť oslabené. Keď človek nezažije spoločenstvo lásky, doma, neskôr sa môže objaviť problém homosexuality.
- obdobie je obdobie puberty. Vtedy človek skúma vlastné pohlavie. Keď v tomto období začne sexuálny vzťah s osobou rovnakého pohlavia, môže sa touto skúsenosťou zaťažiť. Homosexuálna skúsenosť nie je silnejšia ako heterosexuálna len je ťažšia. Zaťažuje psychiku. Človek má pocit, že nezvládol seba samého. A vtedy ho usvedčia. Toto je normálne. Ty si taký, si normálny, tak to má byť. A vtedy sa mu všetko prevracia. Ale to platí aj všeobecne. Pokiaľ sa odtrhne telo od citov, od ducha, od sebaprijatia, potom sa človeku vymkne telo z rúk a stáva sa závislým na tele. Telo s ním hádže. A preto aj sexuálny život sa stáva otázkou tých telesných úkonov. Už nie lásky ale telesných úkonov. Ten človek sa stáva závislým ako narkoman, ako alkoholik. Rozmer telesnej sexuality u človeka presahuje jeho duchovný rozmer, človek sa stáva závislým na ukájaní. Homosexuál nemôže žiť plnohodnotný sexuálny život. On môže žiť telesný sexuálny život. On komunikuje telesne, citovo ale nie duchovne. Homosexuál často ráno vstane a nevie, ako bude vyzerať jeho deň. Nevie si vo vnútri urobiť poriadok. Áno toto chcem a toto nie. Skôr sa nechá viesť. Čo príde, to príde. Ide pred verejné WC a čaká kto príde. Ľudia chodia sem a tam. Homosexuáli sa dorozumievajú očami. Poznajú sa. Pohľadom sa dohodnú a idú na WC a tam sa navzájom ukoja. Bez slova. Potom sa bez slova rozídu. Bola tam láska? Bol tam cit? Nič! Telesné uspokojenie. Telesne sa ukojili ale nič iné tam nebolo.
Homosexuál by chcel mať vzťah. Aj manželstvo. Teraz je veľký boj o to. Ale u homosexuála nejde o vernosť. Homosexuál by na 60 % aj chcel mať vzťah. Telesná sexualita- človek sa zamotá. Tam je mu príjemne, potom zasa niekde inde, s niekým iným. Homosexuála to odhodí sem a tam. Tam nie je duch, pravda, sebaprijatie. S homosexuálom to bude vždy hádzať. V homosexualite nie je PRAVDA. Homosexuáli sa navzájom uspokojujú ale zároveň túžia po citoch, po hlbších vzťahoch. Často je prítomná aj depresia. Spoločnosť ma neprijíma, odsúva ma na perifériu a všetkých tých problémov mám. To ešte zosilňuje túžbu po niečom stálom, hlbšom. Túžba po citoch. Nechce byť sám. Hľadá stály vzťah. Ale samozrejme s pestrosťou ďalších vzťahov. Ale nebyť sám, nebývať sám.
Keď homosexuál zostarne, to je riadne trápenie. Nikto ho nechce. Tam vznikajú žiarlivosti. Navzájom bitky a všetko možné. Tí ľudia sa trápia. Potrebujú pomoc. Potrebujú lásku.
Homosexuálov nesmieme odsudzovať! Sú to normálni ľudia. Sú zranení. Tak ako keď má niekto zlomenú ruku. On nie je chorý. Je len zranený. Potrebuje sa liečiť. Homosexualita sa lieči láskou. Normálnym vzťahom.
Homosexuál si perfektne rozumie s opačným pohlavím. Má priateľku, ktorej všetko porozpráva. Ale žiť s ňou nebude, lebo je homosexuál. Ale nemá taký vzťah k mužom. Nemu chýba komunikácia a vzájomná dôvera s mužmi. On vie s mužom telesne komunikovať, dokonca aj citovo, povedia máme sa radi. Ale nie duchovne. Duchovne je stvorený ináč. Je to muž. Telesne a citovo je žena ale duchovne je muž. Keď sa dá preoperovať na ženu, on sa úplne rozštepí. On si dá urobiť telesné zmeny ale duchovne sa rozbije. Duchovne bol stvorený ináč. Každý človek má svoju prirodzenosť. On môže stavať iba na tom, na čo má. Darmo citovo a telesne sa cíti inde. Potrebuje sa uzdraviť. Je citovo zranený. Zmenený. Potrebuje lásku.
Heterosexuál si potrebuje veriť. Musí jej to vedieť „urobiť“. Musí mať na to.
U homosexuálov je to jedno. Kedy ako vyjde. Stačí, keď sa navzájom masturbujú. Tam nie je žiadny úkon, žiadny výsledok. Preto homosexuál po čase stratí aj potenciu voči opačnému pohlaviu. Homosexuála telesná sexualita odtrhne od ducha. On sa necháva tým viesť. Človek je tak stavaný, že čím väčšia špina, tým viac ho ťahá. Čím hnusnejšia pornokazeta, tým viac človeka láka. Perverzita v povrchovej sexualite človeka strháva. Obscesia, obťažovanie. Človek sa nemôže z toho vymotať. Homosexuál, on bol normálny. Ale mení sa a stále ťažšie je vrátiť sa späť. Bisexuál môže byť aj ženatý. Ale viac ho lákajú muži. Perverzita je príťažlivejšia ako hlbší vzťah. Má väčšiu silu. Ide za tým. Je vybičovaný. Stále na to myslí. Ako keby telesný sex bol základ života. On sa stal závislým ako narkoman. Stále na to myslí.
Takého človeka nesmieme odsudzovať. On potrebuje lásku. Lásku ženy. Bez dotykov. Bez akejkoľvek nečistoty. Ale treba byť úprimný. Nie utvrdzovať ho. On potrebuje duchovnú, hlbokú lásku ženy. Žena nie je len telo. Žena je úžasné bohatstvo.
Dnes sú muži hrubozrnný. Nevedia ženu vo svojom živote obdivovať. Dnes sa muži sami sebe hnusia, lebo sa znižujú na úroveň zvieraťa. Bol so ženou, ale iba na povrchu, nedokázal ju oceniť objaviť. Sám sebe sa hnusí. Keď on je závislý na tele. On nedokáže ten kvet, ženu, do svojho život prijať. On na ňu siahne a ju doláme. On ju nechráni. A kto nechráni, ten sa neteší. On ten kvet použil nesprávnym spôsobom, zničil ho.
Ako pomôcť homosexuálovi? Podobne ako promiskuitnému heterosexuálovi. On sa musí rozhodnúť. Zažiť uzdravenie, totálne pretnúť svoj život.
Jeden homosexuál robil prostitúciu v Prahe, zarábal obrovské peniaze a zrazu dostal poznanie, že má ísť preč. Nechal všetko- byt, peniaze, sadol do vlaku a až v Bratislave sa spamätal. Nechal ten život tam. Spoznal, že to je zvrátenosť. Žil kdesi v tme a teraz vyšiel na svetlo. Človek keď žije v tme, pácha skutky tmy a potrebuje vyviesť na svetlo. To môže byť bolestivé. Lebo svetlo oslepuje. Človek často chce zostať v tmavom chlieve. Potrebuje sa rozhodnúť pre hodnotnejší život. A to sa týka všetkých ľudí. V sexualite sa všetci potrebujeme uzdraviť. Všetci máme zranenia.
Človek potrebuje zažiť ľudskú lásku.
Homosexualita má tri stupne.
- stupeň orientácie. Od malička sa mu páčili chlapci. Priťahovali ho. Ale on nemal pomer s chlapcom. Našiel si dievča. Ona ho mala rada. Ukázala mu svet lásky. On žije s ňou. Uzdravil sa. Mal iba oslabenú identitu sexuality.
- stupeň. On žije homosexuálne. A padá. Hlbšie a hlbšie a hlbšie.
- stupeň povie: Mne to vyhovuje a hotovo. Nechce pomôcť. Má klapky. Je zranený.
Článok je prepis kázne /prednášky/ neznámeho slovenského kňaza /psychológa/.