Reklama
 
Blog | r-ondrovic

Na komunistickú králikáreň budem robiť 30 rokov

Ako vedca by Vás mohla zaujímať jedna záhada. Bývam v paneláku. Pamätám si, že kedysi boli v dome vždy nejaké byty voľné. Byty boli k dispozícii ľuďom, ktorý pracovali v podniku, v ktorom pracoval môj otec. Ja som v čase "sametovej revolúcie" mal 17 rokov a vlastne ten byt čakal na mňa, podobne ako čakali ďalšie byty na tisícky mladých ľudí v Skalici.
Dnes má tzv. "komunistická králikáreň" v Skalici trhovú cenu 1,5 mil. Sk. Ja si na ten byt vypožičiam a s úrokmi za neho zaplatím 3 mil. Sk. Ako je možné, že na byt, ktorý bol vlastne môj, budem teraz 30 rokov pracovať znova? A mám tušenie, že firma, u ktorej budem pracovať, možno patrí zhruba tým istým ľuďom ako banka, ktorej budem platiť úroky z úveru.

Neviete niečo bližšie o tejto absurdnej záhade?

Všetko sa točí okolo kolonizácie bývalého socialistického bloku po roku 1989 a základného princípu kapitalizmu: snažiť sa o maximálny zisk, t.j. o maximálne vykorisťovanie.

Podľa štatistických údajov, ktoré sú zhrnuté na str. 26. na:

Reklama

http://www.ondrias.sk/storage/Ondrias_Socializmus_vs_kapitalizmus.pdf

sa sumárne od roku 1960-1990 na Slovensku postavilo okolo 1 milióna bytov. V tom sú zahrnuté rodinné domy a aj byty, ktoré dostali výhodne pracovníci rôznych podnikov. Dnes každý, kto sa v tých rokoch nasťahoval do nového bytu a vyplatil ho (čo nebol problém), je milionár. Len v rokoch 1960-1990 na Slovensku vzniklo 1 milión miliónárov, t.j každý piaty obyvateľ. To dokazuje o veľmi vysokých reálnych platoch v tej dobe. A to počítam len hodnotu bytov.

V rokoch 1970-1990, počas komunistického zázraku, sa na Slovensku odovzdávalo ročne okolo 35000 bytov. Po roku 1990 v dôsledku privatizácie, voľného trhu, t.j. rozkradnutiu a úpadku stavebníctva, sa stavia okolo 13000 bytov ročne, pričom cena bytu je niekoľkonásobne vyššia ako za socializmu, i napriek tomu, že produktivita v stavebníctve významne stúpla. Vysoké ceny bytov sú výsledkom základného pravidla kapitalizmu a to je mať maximálny zisk. Keby pokračoval trend socializmu, tak máme dostatok bytov a ceny by možno boli nižšie, i keď pochybujem, pretože súčasní obchodníci s bytmi by asi našli spôsob aby cena bytov neklesla. Uvediem príklad ceny ropy. Podľa „Oil and Gas Journal“, západné ropné spoločnosti môžu produkovať barel ropy v Iraku za 1,5 doláru, alebo aj za menej, čo je podobná cena produkcie ropy, ako v ďalších krajinách blízkeho východu. I napriek takejto nízkej cene produkcie ropy, firmy dokážu zabezpečiť, že cena ropy na burze je 100 dolárov za barel. Bolo by dobre zistiť, kto všetko sa priživí na cene ropy.

Pýtate sa, ako je možné, že na byt, ktorý bol vlastne Váš, budete teraz 30 rokov
pracovať znova?

Odpoveď je jednoduchá. Byt Vám bol legálne ukradnutý, a súčasný majitelia, ktorí nedali na jeho výstavbu ani korunu, Vám ho idú predať za najvyššiu možnú cenu. Takto nám bolo v podstate legálne ukradnuté všetko, čo sme tu mali. Mienkotvórne médiá, ktoré nám nepatria, t.j. skoro všetky, tomu hovoria demokracia. Veľmi sa chvália, že každoročne stúpa priemyselná výroba o 15%, ale už vôbec nespomíňajú, ako sa to odrazilo na reálnych platoch a dôchodkoch väčšiny občanov.

To, že budete splácať byt 30 rokov (a ešte mnoho iných vecí) sa odráža na príjmoch najbohatších. Uvediem aspoň pár príkladov:

V rokoch 1994-1998, priemerný totálny príjem 200 dolárových miliardárov bol 2 milióny dolárov denne, včítanie víkendov a sviatkov. V rokoch 2003-2004 priemerný totálny príjem 476 dolárových miliardárov bol 1,6 milióna dolárov denne. V roku 2004 priemerný totálny príjem 691 dolárových miliardárov bol 1,2 milióna dolárov denne. Príjmy uvádzam za deň, lebo ich ročný príjem, by bolo ťažko si aj predstaviť. Pre porovnanie: v roku 2004 sa celkový príjem 691 dolárových miliardárov rovnal celkovej produkcii HDP, ktorú vyprodukovalo 126 milióna obyvateľov v bývalom socialistickom bloku v roku 2002.

Takže záhada platenia bytu je jednoducho súčasťou našej kolonizácie a kapitalistického vykorisťovania, ktoré demokrati a humanisti nazývajú voľný trh, trhovou ekonomikou alebo slobodou podnikania.

Karol Ondriaš 22.3.2008

Celý rozhovor tu:
RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.
člen KSS, vedúci vedecký pracovník, Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV