Ako vyzerá všedný deň kňaza?
Všedný deň… Vstávame okolo 5.30, ranné
modlitby začínajú o 6.00, potom rozjímanie… O 7.00 je sv. omša. Niekto
z komunity je k dispozícii ľuďom, ktorí sa chcú spovedať, niekto pripraví
raňajky. Dopoludňajší program je individuálny. Záležitosti v kancelárii,
samoštúdium, škola… často krát až do popoludňajších hodín. Obed býva na pravé
poludnie. Popoludní sa schádzame o 16.00 pri spoločných modlitbách, po nich
pastoračné povinnosti na dedinách – sv. omše. Po večernej sv. omši mávame
večeru, po nej rôzne stretnutia pastoračného a spoločenského charakteru.
Majú kňazi voľný čas? Čo robia vo voľnom čase?
Určite sa nejaký nájde. Voľný čas, tak ako
u všetkých je časom relaxu, športu, záľub… V našom spoločenste máme modelára
a upravenosť našej záhrady svedčí, že i takýmto spôsobom sa dá využívať voľný
čas…
Ako znáša kňaz, ktorý žije v celibáte, ten obrovský
sexistický tlak dnešnej spoločnosti?
S pomocou Boha to znáša…
Stáva sa, že pochybujete o správnosti svojej voľby?
Rád by som odpovedal v duchu myšlienky Tomáša
Akvinského, že i mnoho nejasností nevytvorí pochybnosť. Nie všetko mi je jasné.
Nie všetko dokážem dekódovať, čo mi tým Boh hovorí. Snažím sa to prijať.
Učíte na strednej škole náboženstvo. Ako sa Vám pracuje
s dnešnou mládežou?
Táto otázka je veľmi náročná. Myslím, že každý
kto pracuje s mládežou vie, že akékoľvek zovšeobecnenie by bolo nepravdivé.
Na mládeži badám nárast ambiciózneho sebavedomia. Žiaľ, často krát sa to zamieňa
s agresívnou vulgárnosťou.
Aký predmet podľa Vás chýba na našich základných a
stredných školách?
Nedovolím si hodnotiť štruktúru vzdelávania.
Vnímam však, že deti a mládež nadobúdajú vďaka novým informačným technológiám
vysokú technickú zručnosť, mnoho krát na úkor poznania kultúry, histórie…
Keby ste bol ministrom školstva, čo by ste zmenil?
Som rád, že ním nie som. Určite by mi to
v parlamente neprešlo…
Akú úlohu plnia pri evanjelizácii informačné
technológie?
Pri evanjelizácii, teda pri ohlasovaní
radostnej zvesti Kristovho učenia, bol vždy využívaný technologický pokrok. Aj
oblasť informačných technológii je veľmi dobrým prostriedkom pre evanjelizáciu.
Nazdávam sa však, že v tejto oblasti sú ešte obrovské rezervy. Na druhej strane
barikády cítiť veľmi silné vyzbrojenie „modernými
zbraňami“.
Ktorý je Váš najobľúbenejší film?
Nemám jednoznačnú odpoveď. Rád si pozriem film,
ktorý má v sebe myšlienku a vtip. Pred nedávnom som videl film Evan všemohúci,
mal myšlienku i vtip.
Vaša najobľúbenejšia kniha?
Nebolo by správne, keby som teraz ako sa ľudovo
hovorí, zmiešal jablká a hrušky. Najčastejšie som určite v kontakte s textami
Biblie. Veľmi rád si však prečítam aj napríklad niektorí zo Sienkiewiczových
románov.
Mám pocit, že žijeme v spoločnosti, ktorá je
principiálne proti Bohu. Ako vnímate dnešnú dobu?
Naša doba je proti každému a proti všetkému.
Vždy je niekto v opozícii. Žiaľ, táto opozícia nebýva konštruktívna. Vzhľadom
k Bohu mám však nádej, že špirála ľudskej histórie, filozofie i náboženského
cítenia, bude pre ľudstvo cestou k Bohu, i keď cestou neľahkou.
Pán kaplán, prečo katolícka cirkev nevystupuje
razantnejšie? Prečo najvyšší predstavitelia nežiadajú okamžitý zákaz vysielania
deštrukčných programov v TV?
Cirkev by mala výraznejším spôsobom ovplyvňovať
spoločnosť. Cirkev, to nie sú iba cirkevní predstavení, ale aj tí, ktorí sú im
zverení. Som presvedčený, že pri výraznejšom hlase nevôle „zdola“, cítili by aj
predstavení, že v boji nie sú osamelí a boli by dôraznejší.
Dúfam, že moja otázka nebude priveľmi trúfalá. Myslím
si, že kňazi, ktorí sú v reholi sú lepší kňazi ako klasickí diecézni kňazi. Čo
si o tom myslíte?
Svoju odpoveď by som rád oprel o paralelu so
zdravotníctvom. To či je niekto dobrý lekár neurčuje to, či pracuje ako obvodný,
alebo špecialista. Úlohu tu zohráva to, aký je vo svojom prístupe k pacientom,
jeho ochota, odborná spôsobilosť… Aj kňaz, či rehoľný, či diecézny stojí pred
výzvou, aby čo najlepšie napĺňal svoje kňazstvo.
V médiách sa donekonečna rozmazávajú kauzy, kedy zlyhal
katolícky kňaz. Ja to vnímam ako premyslený a organizovaný útok na katolícku
cirkev.
Aký je Váš názor?
Musí sa uznať, že pre médiá sú takéto kauzy
„lahôdkou“. Zarážajúce je to, ako ľahko, bezmyšlienkovite sú primané. Princíp
týchto káuz, ako sa zdá, je skutočne programovaný. Otázka znie : Qui prodest?
Zažil ste v živote zázrak?
Ak máte na mysli klasicky pojem zázraku,
nevysvetliteľného telesného uzdravenia a pod. nebol som svedkom takejto
udalosti. Zažil som však viaceré udalosti v duchovnej oblasti, ktoré sa vymykali
princípom ľudskej logiky. Víťazstvo dobra nad zlom, napriek všetkým argumentom,
považujem za zázrak, teda za zvláštny zásah Boha. Nechcem zabudnúť ani na zázrak
života vo všetkých jeho formách.
Kedysi sa manželstvá uzatvárali vo veku 17-20 rokov,
dnes je o 10 rokov neskôr. Nebolo by vhodné Sviatosť birmovania o tých 10 rokov
posunúť?
Pri diskusii na túto tému by sme určite
narazili na veľké množstvo pravdivých a zároveň protichodných argumentov. Na
jednej strane je vidieť, že závažné rozhodnutia (napr. aj manželstvo)
sa posúvajú na neskorší vek. Na druhej strane je tendencia,
aby hranica právnej zodpovednosti bola posúvaná smerom dole. Sviatosť birmovania
v sebe nesie aj úlohu prijať vlastnú zodpovednosť za prežívanie viery. Hovoríme
o kresťanskej dospelosti.
Vy spovedáte ľudí. Žije dnes ešte niekto podľa desatora?
Určite áno. Otázne zostáva do akej miery…
Ktoré prikázanie sa dnes najviac porušuje?
Najviac prvé. Ja som Pán, tvoj Boh! Pri
nerešpektovaní tejto skutočnosti, autority Boha padá i úcta voči človeku, jeho
právam a majetku…
Množstvo
kňazov je za odluku cirkvi od štátu, množstvo je proti. Aký je Váš názor?
Túto tému považujem tiež za jednu z tých
mediálne vďačných. Na Slovensku už odluku Cirkvi od štátu dávno prežívame. Na
mysli mám oblasť doktrinálnu, na Cirkev nie je robený nátlak zo strany štátnej
ideológie. Podobne oblasť personálna, teda možnosť obsadzovania postov v Cirkvi
bez zásahu štátu. Do veľkej miery sa prežíva aj samostatnosť v oblasti
ekonomickej. Štát neprispieva na chod kostolov a iných cirkevných zariadení. Tie
sú financované z milodarov veriacich. V diskusiách o odluke sú mienené financie,
ktoré slúžia na platy duchovných a časť nákladov určených na chod biskupských
úradov. Členovia Cirkvi sú regulérnymi občanmi štátu, platiteľmi daní. Štát má
povinnosť starať sa o hmotné i duchovné dobro občana. Je otázkou aký model
vzájomného spolužitia bude zvolený. Nemyslím si však, že štát má právo voči
občanom, členom Cirkvi, hrať úlohu „mŕtveho chrobáka“.
Vo firmách a
už aj v školách sa pritvrdilo. Strach o zamestnanie, závisť, snahy o neférový
kariérny postup, šplhanie sa po chrbtoch iných. Je to tak aj v cirkvi?
Kde sú ľudia, tam sú aj chyby… Kristus učí:
„…kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk
18,14). Je veľkou výhodou, vidieť udalosti svojho života aj z perspektívy, ktorú
odhaľuje Boh.
Kdesi som
čítal, neviem, či je to pravda, vraj ľudia začali nosiť čierne oblečenie na znak
smútku až po francúzskej revolúcii. Dovtedy, keď si Boh niekoho privolal k sebe,
ľudia nesmútili. Práve naopak. Oslavovali.
Je to
pravda?
Smútok za zosnulým je prirodzenou ľudskou
reakciou. Biblia a mnoho ďalších kresťanských prameňov nám na viacerých miestach
podáva takýto obraz. Kresťanstvo nepotláča to, čo je prirodzené a ľudské. Do
smútku však vnáša nádej, ktorú prinieslo Kristovo zmŕtvychvstanie. Súvislosť
medzi francúzskou revolúciou a čiernym oblečením neviem potvrdiť, ale ani v súčastnosti
nie je čierna farba, ako prejav smútku, chápaná celosvetovo.
Ako vyzerá
nebo?
Spoločenstvo s Bohom…
Ako vyzerá
peklo?
Život bez Boha so všetkými dôsledkami….
Vaše posolstvo mladým?
Nenechajte sa oklamať, hľadajte pravdu!
Vaše
posolstvo učiteľom?
Vydržať…