Prednedávnom som robil rozhovor so spolužiakom z gymnázia, vedcom- biochemikom, pracoval aj v USA ako aj Vy, takže Vám položím podobné otázky: Vedeli by ste porovnať slovenské a americké vysoké školy? V čom je rozdiel? Čo majú spoločné?
Študoval som na Slovensku za socializmu, preto môžem povedať môj názor len na socialistické vysoké školy a porovnať ich so školstvom v USA. Pretože v USA som neštudoval, ale pracoval na „postdoktorandských“ a vedeckých pobytoch na troch univerzitách, môj názor vyplýva len z rozprávania sa s kolegami, študentmi a učiteľmi v USA.
Slovenské školy a celý vzdelávací systém na Slovensku bol veľmi dobrý v porovnaní so systémom vzdelávania v USA. V USA má každá základná škola inú vzdelanostnú úroveň a často aj iné učebné osnovy. Každá stredná škola a univerzita má inú úroveň. (Pre zaujímavosť, asi v roku 1993 v meste New York zavreli dve gymnáziá, lebo študenti na maturite mali ťažkosti s čítaním a písaním.) Môj dojem je, že väčšina základných, stredných škôl a univerzít v USA nedosahovala úroveň škôl na Slovensku. Samozrejme v USA sú aj veľmi dobré základné a stredné školy a vynikajúce univerzity – patriace medzi najlepšie na svete, ale predpokladám, že sú v menšine. Hlavný rozdiel medzi univerzitami v USA a na Slovensku je v tom, že na väčšine univerzít v USA učiteľ oveľa viac vedecky pracuje ako na univerzite na Slovensku. Má na to aj oveľa lepšie finančné možnosti. To, že vedecky pracuje a vedecky publikuje, znamená, že stále študuje najnovšie poznatky, že je špičkový odborník vo svojom odbore a tieto znalosti môže ihneď predávať študentom. O týchto odborníkov majú záujem lepšie univerzity, ktoré ponúkajú vyššie platy a lepšie podmienky na vedeckú prácu. Čo sa týka študentov, v USA majú väčšiu flexibilitu vybrať si špecializáciu a univerzitu s rôznou úrovňou a majú oveľa lepšie podmienky zapájať sa do vedeckých projektov už počas štúdia. A čo slovenská a americká veda a výskum? Študenti zo Slovenska, ktorí ukončili CSc. alebo PhD, často odchádzajú vedecky pracovať na „postdoktorandské“ pobyty na univerzity v USA. Podľa mojich znalostí veľká väčšina z nich nemala problém úspešne pracovať na vedeckom projekte v zahraničí, zaradiť sa do vedeckého tímu a byť jeho právoplatným členom. To znamená, že mladí vedeckí pracovníci zo Slovenska sú rovnako dobre pripravení na vedeckú prácu ako mladí vedeckí pracovníci z najlepších amerických univerzít. Problém je len v tom, že slovenskí mladí vedeckí pracovníci často v dôsledku nízkej podpory vedy na Slovensku nemajú možnosť realizovať vedecké projekty na Slovensku a často ich realizujú v zahraničí. Bohužiaľ, často tí najlepší tam aj ostávajú. I napriek nedostatočnému financovaniu vedy na Slovensku úroveň väčšiny vedy SAV (len k SAV sa môžem vyjadriť, lebo tam pracujem) je na svetovej úrovni. Problém je, že v súčasnosti do vedy ide pracovať stále menej a menej vedecky schopných mladých ľudí a hrozí, že úroveň vedy na Slovensku sa zníži, a tak sa staneme vedeckou rozvojovou krajinou.
Teraz troška zmením tému. Naše vlády poverili učiteľov a vychovávateľov, aby vychovávali deti a mládež v zmysle kultúry, humanity, etiky atď. Na druhej strane tieto vlády dovolili majiteľom masovokomunikačných médií, aby predávali násilie, deštrukciu, nemravnosť a zvrátenosť. Akoby jedných poverili formovaním a šľachtením a tých druhých mrzačením. Aký je Váš názor?
Tento stav je súčasťou našej kolonizácie. Slovensko je po roku 1989 kolonizované ekonomicky a mentálne. Z nesúladu reálneho rastu HDP a reálnych platov a dôchodkov po roku 1989 vyplýva, že Slovensko platí kolonizačnú dávku do zahraničia viac ako 1 miliardu Sk denne. Súčasný celkový zahraničný dlh Slovenska je okolo 37 miliárd US dolárov. Slovenskí robotníci pracujú na Slovensku za 20-30% mzdu v porovnaní so mzdami ich kolegov v tej istej firme v západnej Európe. Aby slovenská spoločnosť platila takú vysokú kolonizačnú dávku, pracovala na niekoho v zahraničí, a pritom nereptala, musí byť mentálne na to “upravená”. Preto aj mnohé mienkotvorné médiá, patriace zahraničiu, účelovo vychovávajú mladých ľudí k násiliu, deštrukcii, nemravnosti a zvrátenosti. Takto to s nami plánovali urobiť už od roku 1945. Budem citovať z prejavu, z roku 1945, amerického generála Allena Dullesa, šéfa politickej rozviedky USA v Európe, neskôr riaditeľa CIA, čo s nami urobia: “…Budeme, samozrejme, vydržovať a vyzdvihovať takzvaných tvorcov, ktorí budú zavádzať a vtĺkať do hláv ľudí a ich povedomia kult sexu, násilia, sadizmu… Lakomosť a impertinencia, lož a podvod, opilstvo a drogová závislosť, živočíšny strach jedného pred druhým, zradu, nevraživosť medzi národmi, a predovšetkým nevraživosť a nenávisť proti ruskému ľudu, to všetko budeme obratne a nenápadne pestovať.” (Zo stránky: http://www.prop.sk/novus_ordo.htm). Koniec citátu. Keď to poviem obrazne, tak slovenský motrok 21. storočia sa má starať mentálne len o zvieracie inštinkty: jesť, piť, kakať, cikať a súložiť. Je to súčasťou našej kolonizácie po roku 1989. Toto má za následok zvýšenie počtu vrážd, násilných trestných činov, alkoholizmu, narkománie, úpadku kultúry a vzdelania. Ide o slovenskú spoločnosť a aj vládu, či bude dostatočne múdra a morálne vyspelá, aby to zmenila.
Viete nad čím rozmýšľam? Kedy som v TV naposledy videl žatvu? Vy ste videli?
To, že ste nevideli žatvu v televízii, je súčasťou našej mentálnej kolonizácie, kde sa účelovo vychováva nová generácia ľudí. V roku 1983, 50 veľkých mediálnych korporácií ovládalo myslenie ľudí, v roku 2002 ich bolo už len 9 a v súčasnosti je ich 5. Predpokladá sa, že o pár rokov budú len 3 mediálne korporácie. Tieto korporácie účelovo prezentujú určitý typ ľudí, ich chovanie, ktoré má byť vzorom pre mladú generáciu. Je úplne prirodzené, že žatva dáva iný vzor mladej generácii, a preto sa v TV nevyskytuje.
Boli ste poslancom NR SR. Nesledujem veľmi dianie v parlamente, ale už dlhšie premýšľam nad jednou vecou. Prečo naši zákonodarcovia deštrukčnú kultúru nezakážu? Nedokážem si predstaviť situáciu, že by niekto mohol byť proti zákazu napr. pornografie.
Myslím si, že niektorí poslanci by boli proti zákazu pornografie, pretože v parlamente nezastupujú občanov, ale slovenskú alebo zahraničnú finančno-ekonomickú oligarchiu. Vrátim sa k predchádzajúcim odpovediam. Platia tu kolonizačné pravidlá, ktoré sme museli uzákoniť a prebrať z EÚ. Tieto kolonizačné pravidlá sú súčasťou kapitalistickej demokracie, ktorých výsledkom je, že sme prišli o všetky banky, poisťovne, skoro všetky podniky, hotely, bary, vleky…. Jedným z pravidiel, ktoré musíme dodržiavať, je aj „sloboda prejavu“. Kolonizátori a slovenská šľachta sa najviac boja morálnej vyspelosti občanov, preto všetky zákony, ktoré by budovali morálne vyspelú spoločnosť, sa ťažko presadzujú.
Môj známy, asi 60 ročný pán, strojár, mi hovoril, že on keď pracoval kedysi pri stroji, vznikol problém, a keď mal na 50% pravdu, mohol vynadať majstrovi, vedúcemu a aj dielovedúcemu. Dnes, keď má človek pri stroji 100% pravdu, musí byť ticho, lebo by ho okamžite vyhodili. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj učitelia majú dnes strach o prácu. Do akej miery alebo dokedy sa elementárna každodenná nesloboda a strach o živobytie dá prezentovať ako sloboda a demokracia?
Kapitalistická demokracia a sloboda patria medzi podobné bláboly, aké sme tu počúvali od roku 1989. Uvediem aspoň niektoré „o päť rokov dobehneme Rakúsko“, „keď rozbijeme roľnícke družstvá, tak poľnohospodárstvo bude napredovať“, „keď sprivatizujeme podnik, pracovníci sa budú mať oveľa lepšie…“. Kapitalistická demokracia je stav, kde kapitál stojí nad demokraciou a tí, ktorí majú kapitál, rozhodujú o demokracii a využívajú ju vo svoj prospech. Demokracia nemôže fungovať v systéme neobmedzeného súkromného vlastníctva. V súčasnosti nahrádza armádu vojakov pri dobývaní ekonomík rôznych štátov. Napríklad, keď Hitler v roku 1942, počas Druhej svetovej vojny chcel dobiť ropné polia a celú ekonomiku v okolí Kaspického mora, tak tam nasadil 1. a 4. pancierovú a 17. armádu. Po mesiacoch ťažkých bojov ekonomiku Kaspického mora nedobil. Avšak po roku 1990 stačilo niekoľko rokov nekompromisne presadzovať demokraciu a cudzie ekonomické skupiny obsadili ekonomiku v okolí Kaspického mora bez jediného výstrelu. Slovenská ekonomika bola taktiež „dobitá“ bez jediného výstrelu, stačilo nekompromisne vyžadovať dodržiavanie kapitalistickej demokracie.
Chcem sa Vám zdôveriť. Raz som dostal ponuku na prácu do Rakúska. Sezónna, prázdninová, ale na naše pomery veľmi dobre platená práca. Jazdili sme tam denne a pracovali na poli. Neskôr som si uvedomil istú vec. Uvedomil som si, že sme GANG. Tá skupinka ľudí mala všetky znaky gangu. Bezvýhradná poslušnosť organizátorovi, pochlebovanie, hierarchia, gestá vernosti a spolupatričnosti. Mám pocit, že väčšina pracovných kolektívov sa zmenila na gangy. Šéf vás dnes pozve na večeru a zajtra môžete byť povýšený alebo prepustený. Je naša spoločnosť gangsterská alebo trpím stihomamom?
Naša spoločnosť je lokálne gangsterská. Žijeme v systéme, ktorý je založený na maximalizácii zisku, kde sa používajú rôzne techniky. V globálnom hľadisku tieto gangsterské spoločnosti napríklad rozpútali I. a II. svetovú vojnu, USA vojensky bombardovali viac ako 30 nezávislých štátov. Paradoxne, súčasný systém zabezpečil, že rozdiel medzi chudobnými a bohatými je väčší ako za kolonializmu.
Veľa študentov ide po maturite pracovať do zahraničia, bohužiaľ, dievčatá často ako slúžky, chlapci na podradné práce. Vysťahovalectvo, ktoré tu bolo v prvej polovici minulého storočia, sa považovalo za jav negatívny. Dnes sa vysťahovalectvo prezentuje ako niečo pozitívne. Hovorí sa o tom, že mládež má dnes veľké možnosti. Aký je Váš názor na túto problematiku?
Som za to, aby každý občan, a tým aj mladý človek, mal možnosť sa poobzerať po svete, skúsiť, ako to tam vyzerá, aby videl niečo nové, nabral skúsenosti. Ale som proti tomu, aby z núdze musel chodiť po žobraní po svete a nemal možnosť dôstojne žiť doma. Súčasné vysťahovalectvo je tragédiou Slovenska. Rodina je základom spoločnosti a nie drotárčina. Naši ľudia, ktorí pracujú v pásovej výrobe v zahraničných podnikoch a naši umývači riadu a pracovníci podradných prác sú vlastne slovenskí drotári 19. storočia. Nezaslúžia si to.
Ak by ste sa stali ministrom školstva, ako by vyzerala Vaša reforma?
Vzdelanie je niečo, čo nám nikto neukradne. Som za podporu vzdelania vo všetkých smeroch. Zvýšil by som rozpočtovú kapitolu vzdelania a vedy aspoň trojnásobne, aj so zvýšením platov. Verejnoprávne médiá by mali presadzovať vzdelanie vo svojich programoch. Zvýšil by som rozsah vzdelávacích programov. Zaviedol by som programy „superstár“, kde by sa súťažilo vo vzdelaní. Učiteľ a vzdelanie by mali mať vysoké spoločenské ohodnotenie. Vzdelaní ľudia by mali byť vzorom pre mladých. Aký je Váš názor na feminizáciu školstva? Feminizácia školstva nie je najšťastnejšia. Keby platy v školstve stúpli, tak sa feminizácia zníži.
Som kresťan – katolík. Môže sa stať katolík dnes členom komunistickej strany?
Áno. Katolíci sú bežne členmi KSS. Stanovy KSS, článok 2. hovorí: „KSS je otvorená pre všetkých, bez ohľadu na svetonázor alebo vierovyznanie.
Komunisti hovorili našim rodičom, že pracujú pre ďalšie generácie. Niekedy rozmýšľam nad tým, prečo pracujeme dnes?
Dnes pracujeme preto, aby sa svetová aristokracia mala dobre. Keby sa prijal systém racionálnej produkcie a spotreby, tak by stačilo pracovať len dva dni pri zabezpečení súčasného životného štandardu. Pre zaujímavosť uvediem denný príjem niektorých členov svetovej aristokracie. Celkový príjem dolárových miliardárov bol nasledovný: V rokoch 1994-1998, každý z 200 dolárových miliardárov mal celkový príjem 2 milióny US dolárov denne. V rokoch 2003-2004, každý zo 476 dolárových miliardárov mal celkový príjem 1,6 milióny US dolárov denne. V roku 2004, každý zo 691 dolárových miliardárov mal celkový príjem 1,2 milióny US dolárov denne. V roku 2004 celkový príjem 691 dolárových miliardárov sa rovnal hrubému domácemu produktu, ktorý v roku 2002 vyprodukovalo 126 miliónov obyvateľov v bývalom socialistickom bloku (je to prepočítané na všetkých obyvateľov).
RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. V Bratislave 8.11.2007
Po zverejnení rozhovoru s Vami mi prišlo zhruba päťdesiat výhražných mailov. Väčšinou niečo o tom, či rodičia mojich žiakov vedia, komu zverujú svoje deti alebo ako môže učiteľ obhajovať totalitný režim atd.
Deje sa Vám niečo podobné?
Čo píšete je úplne "normálne". Takto funguje "demokracia a sloboda" v praxi. Ja výhražné maily dostávam pravidelne, teraz už menej, ako kedysi.
Prečo to tak je? Odpoviem najskôr stručne a nižšie podám dôkazy mojej odpovede.
Stručná odpoveď: Výhražné maily sú výsledkom politickej, ekonomickej a mentálnej kolonizácie občanov Slovenska po roku 1989. Je to nová generácia ľudí, ktorí sú účelovo vychované médiami, aby spĺňali štatút moderného slovenského otroka – (vo svojich knihách ho nazývam motrokom). Takto má reagovať dobre vychovaný slovenský motrok, ktorí má nenávidieť a odsudzovať všetko to, čo by ho mohlo zbaviť motroctva. Takto mu preprogramovali mozog motrokári médiami. Pričom všetky mienkotvorne média na Slovensku a vo svete ho mentálne stále programujú, 24 hodín denne.
Pripomínam, že Slovania majú už viac ako 1000 ročnú reputáciu, ako vysokokvalitní motroci. Budem citovať z knihy amerického profesora: Michael Parenti: Against Empire: “Ľudia, ktorí pracovali až na smrť v baniach Karola Veľkého na začiatku deviateho storočia, boli Slovania. Zotročenie východoeurópanov bolo také časté a také dlhé, že pomenovanie „Slovan” sa stalo synonymom pre otroctvo. Skutočne, (anglické) slovo otrok (slave) je odvodené od slova Slovan (Slav). Východná Európa bola počiatočným zdrojom akumulácie kapitálu a v sedemnástom storočí sa už stala úplne závislou na západnom spôsobe výroby“.
(podľa: http://www.ondrias.sk/storage/Ondrias_My_Motroci.pdf)
Dôkazov, že po roku 1989 Slovensko je kolonizované politicky, ekonomicky a mentálne je obrovské množstvo. Uvediem aspoň niektoré, pričom pre jednoduchosť, budem citovať z mojich kníh alebo z textov z mojej webovej stránky (www.ondrias.sk), kde sú aj odvolávky na pôvodné pramene.
Cieľom mediálnej kolonizácie je vychovať novú generáciu ľudí, aby spĺňali štandard spokojného moderného otroka – motroka, lebo len vtedy Slovensko môže platiť vysokú kolonizačnú dávku.
Dôkaz ekonomickej kolonizácie Slovenska po roku 1989 – platenie kolonizačnej dávky podáva Štatistický úrad SR.
Hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách v roku 2005 bol 1439 mld Sk, t.j. bol o 36% vyšší ako v roku 1989. Naproti tomu reálne mzdy nedosiahli úroveň socializmu. Podobne, priemerné reálne dôchodky v roku 2003 boli len 75% dôchodkov za socializmu a v súčasnosti nedosahujú úroveň socializmu. Z uvedených štatistických údajov jednoznačne vyplýva, že zvýšenie produkcie Slovenska o 36%, čo bolo 518 mld Sk v roku 2005, sa reálne neodrazilo na reálnych mzdách alebo reálnych dôchodkoch. Z toho vyplýva, že v roku 2005 zmizlo zo Slovenska 518 mld Sk, čo je denne 1,4 mld Sk. Platenie kolonizačnej dávky je výsledkom prevratu v roku 1989 a bol jeho jedným hlavných cieľom.
(podľa: www.ondrias.sk/view.php?cisloclanku=2007110805)
Média majú zabezpečiť a úspešne zabezpečujú, že slovenský motrok nesmie o tom nič vedieť, nebude sa proti tomu búriť. Práve naopak, odsúdi každého, bude každého nenávidieť, kto by chcel platenie kolonizačnej dávky odstrániť, ako to dokázali komunisti za socializmu. Preto musí odsudzovať socializmus a komunistov, preto dostávate výhražné maily.
Ďalší dôkaz ekonomickej kolonizácie Slovenska podávajú médiá denne v správach, keď napríklad uvedú, že priemyselná výroba stúpla za rok o 12%, že hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska je v reálnych cenách o 40% vyšší ako za socializmu atď… Pritom slovenský vytunelovaný motrok si neuvedomí, že i napriek úspešným ekonomickým parametrom, nemáme peniaze na bezplatné zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, atď…, ako sme mali za socializmu pri nižšom reálnom HDP. Že reálna mzda a dôchodky po roku 1989 nestúpajú v súlade z HDP, ako to bolo za socializmu. Nesmie si uvedomiť, že je to výsledok platenia kolonizačnej dávky motrokárom. V dôsledku kolonizačnej dávky Slovenska, 1,4 mld Sk denne v roku 2005, musíme spoplatňovať školstvo, zdravotníctvo, nemáme na adekvátne navýšenie dôchodkov, opravu ciest a nemocníc, atď.
Ďalší dôkaz ekonomickej kolonizácie Slovenska podávajú štatistické údaje Európskej únie Eurostatu:
Opakujem: Cieľom mediálnej kolonizácie je vychovať novú generáciu ľudí mentálne veľmi obmedzených, aby spĺňali štandard moderného otroka – motroka, lebo len vtedy cena práce na Slovensku (podľa štatistík Eurostatu) môže byt len 33,6% z ceny, ktorú by sme mali dostať podľa produktivity práce. Lebo len vtedy cena práce na Slovensku môže byť len 40,5% z ceny, ktorú by sme mali dostať podľa vytvoreného HDP:
Podľa údajov Eurostatu (Eurostat yearbook 2006-07), produktivita práce na zamestnanú osoby na Slovensku v roku 2004 bola 62,5% priemernej produktivity v EU-25. Hrubý domáci produkt na obyvateľa bol 51,9% priemeru EU-25. Ale priemerná hodinová cena práce v priemysle a v službách v podnikoch z viac ako 10 zamestnancami na Slovensku v roku 2004 bola len 21% priemeru EU-25. Keď porovnáme cenu práce na Slovensku s produktivity práce a vytvoreným HDP na Slovensku, tak zistíme, že je tam veľký rozpor. Prečo cena práce na Slovensku je len 33,6% z ceny, ktorú by sme mali dostať podľa produktivity práce? Prečo cena práce na Slovensku je len 40,5% z ceny, ktorú by sme mali dostať podľa vytvoreného HDP? Je to dôkaz malého slovenského apartheidu, ako súčasť európskeho demokratického apartheidu? Samozrejme, že áno.
(podľa: www.ondrias.sk/view.php?cisloclanku=2008010101)
Média majú zabezpečiť a úspešne zabezpečujú, že slovensky motrok nesmie o tom nič vedieť a nebude sa proti tomu búriť. Práve naopak odsúdi každého, kto by to chcel zmeniť. Preto, každý, kto i keď len náznakom nerozmýšľa v agende slovenského motroctva dostáva výhražné maily.
Nová generácia slovenských motrokov, ktorí sú účelovo vychovaní médiami nesmie vedieť veľa podstatných faktov. Aby to nevedeli, to zabezpečuje totalitná mediálna kolonizácia Slovenska, ktorá chŕli historické filmy, historické dokumenty, „vedecké“ diskusie, slúžiace len na upevnenie moderného otroctva na Slovensku a vo svete. Napríklad si nesmú uvedomiť komunistický zázrak počas 40 rokov socializmu, počas 40 rokov, keď sa východný blok na pár desiatok rokov odtrhol od 300 ročnej kolonizácii západu.
Dôkaz o tom podáva napríklad aj trhová cena bývalého socialistického bloku na burze v New Yorku: V roku 1989 trhová cena bývalého socialistického bloku na newyorskej burze spolu aj s obyvateľmi bola tri-krát vyššia, ako cena USA spolu s ich ekonomickými satelitmi. Slovenský motrok si nesmie uvedomiť, že je to dôkaz až neuveriteľne pozitívneho komunistického zázraku v bývalom socialistickom bloku za pár desiatok rokov.
Podľa: www.ondrias.sk/view.php?cisloclanku=2008011201
Z obrázku č. 2 vidieť, že reálna hodnota Dow indexu od roku 1924 do roku 1990 vzrástla miernie, napríklad v roku 1990 bola podobná ako v roku 1930. Druhý a veľmi dôležitý fakt je, že reálna hodnota Dow indexu vzrástla od roku 1990 do roku 2000, t.j. počas kolonizácie bývalého socialistického bloku, 3-krát. Je veľmi pravdepodobné, že 3-násobný reálny nárast majetku veľkej krajiny a prislúchajúcich ekonomických zoskupení za 10 rokov kolonizácie bývalého socialistického bloku (1990-2000) je unikátny príklad nielen v našich novodobých dejinách ale v dejinách vôbec.
Z obrázku č. 2 vyplýva, že bývalý socialistický blok bol veľmi bohatý, keď po jeho ekonomickom obsadení, vzrástla reálna hodnota Dow indexu až 3-krát. Obrazne a s hrubým priblížením môžeme povedať, že bol 3-ktát bohatší ako USA a ich ekonomické satelity. Samozrejme do bohatstva bývalého socialistického bloku v Dow indexu je zahrnuté aj 400 miliónov veľmi kvalitných motrokov, ktorí budú prinášať každoročný zisk (v súčasnosti Rusko s 142 mil. obyvateľmi je už v trošku inej situácii, ako na začiatku 90-tich rokov). Zaujímavé je, že za posledných 7 rokov reálna hodnota Dow indexu nestúpla. Keby súčasní motrokári dokázali zničiť komunistickú Čínu „demokraciou“, tak hodnota indexu na newyorskej burze by opäť stúpla niekoľko krát.
Rozmýšľam, či existujú mienkotvorné média, ktoré by sa odvážili prekročiť hranicu informačnej totality a povedali pravdu o reálnom raste Dow indexu. Bohužiaľ, zatiaľ som také nenašiel. Opakujem, ani CNN a BBC, ktoré tunelujú mozgy najvyššej kategórie IQ divákov si to nedovolia.
Výhražné maily, ktoré ste dostali, súvisia aj z celkovým úpadkom spoločnosti po roku 1989. Dôkazy o tom podávajú Štatistický úrad SR, Eurostat a publikácie OSN v kapitolách s názvom „sociálna patológia“, ktorá charakterizuje ako je spoločnosť chorá. Porovnaním údajov z pred roka 1989 a po roku 1989 jednoznačne vypláva, že spoločnosť na Slovesnku po roku 1989 upadla, v niektorých parametroch až z degenerovala. Údaje sociálnej patológii možno nájsť na http://www.ondrias.sk/storage/Ondrias_Socializmus_vs_kapitalizmus.pdf.
podľa: www.ondrias.sk/storage/Ondrias_My_Motroci.pdf
Počas 40 ročného komunistického zázraku na Slovensko vyrástla generácia ľudí, ktorí boli vysoko vzdelaní, na vysokej kultúrnej a morálnej úrovni v porovnaní s veľkou väčšinou najvyspelejších krajín sveta. Ľudia takejto spoločnosti nie sú vhodní stať sa motrokmi (modernými otrokmi) XXI. storočia a potenciálne môžu byť aj nebezpeční pre motrokárov. Preto prvou úlohou pri pretváraní našej spoločnosti na motrokov XXI. storočia po roku 1989 bolo a je znížiť úroveň morálky, kultúry a vzdelania. Kvalitný motrok XXI. storočia by sa mal podobať šťastnému človeku, ktorý po odovzdaní „desiatku” motrokárom XXI. storočia bude mať možnosť uspokojovať svoje slobodné záujmy v rozsahu, ktorý určí propaganda. Väčšinou to budú jeho pudové a hormonálne záujmy. V podvedomí sa mu má zafixovať schéma, podľa ktorej sa má správať. Narodil si sa, aby si si užíval a o iné sa nestaraj. Kvalitný motrok XXI. storočia bude ctiť riadiť sa a verne zachovávať všetkých 11 prikázaní motroctva XXI. storočia a riadiť sa nimi. Bude to pekný zdravý jedinec s vytunelovaným mozgom, ktorý bude chrániť súčasný systém moderného otroctva a odsúdzovať, nenávidieť a keď bude potrebné aj zabíjať každého, kto by to chcel zmeniť.
Súčasný slovenský motrok má odsúdiť pozitívny komunistický zázrak rozvoja ľudských práv, humanity, civilizácie, rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, vzdelania, vedy, kultúry, ľudských vzťahov, dodržiavanie desať božích prikázaní, atď… počas socializmu z dôvodu, aby už nikoho z 400 miliónov obyvateľov v bývalom socialistickom bloku nenapadlo opäť sa vytrhnúť z moderného otroctva a budovať si vlastnú cestu civilizácie, ako to dokázali komunisti počas 40 rokov socializmu. Keby sa tak stalo, tak motrokári by prišli o veľké zisky a mali by potenciálneho ekonomického konkurenta, akým je v súčasnosti komunistická Čína.
Preto 4. kolonizačná výprava na východ stále od roku 1989 pokračuje a vy a mnohí ďalši, ktorí len náznakom by to chceli zmeniť, dostávajú výhražné maily.
Zatiaľ na Vašu otázku toľko. Ak potrebujete ďalšie dôkazy, prečo ste dostali výhražné maily, rád Vám ich poskytnem.
Karol Ondriaš, 15.3.2008
Z Vašej odpovede vyplýva, že dnešné politické a ekonomické pomery (dnes už prakticky svetové) sú pevne zakotvené. Veríte, že sa dožijete zmeny?
Nemyslím si, že pomery, v ktorých žijeme, sú pevne zakotvené na dlhšiu dobu. Skôr si myslím, že dnešný rozvoj techniky a informatiky dovoľuje vytvoriť podobný systém, ktorý sa vytvoril napríklad počas niekoľko storočí v lokálnych oblastiach v stredoveku, t.j. na jednej strane existovala šľachta so svojimi privilégiami a na druhej poddaní so svojimi povinnosťami. V súčasnosti to platí stále viac globálne. V súčasnosti rozdiel medzi chudobnými a bohatými krajinami je väčší, ako bol počas kolonializmu.
http://www.ondrias.sk/view.php?cisloclanku=2007110804
To je výsledok nekompromisného rozširovania „demokracie“ vo svete.
Oproti stredoveku sú tu ale dva podstatné rozdiely. V stredoveku sa presne vedelo, kto patril medzi vyvolenú šľachtu a kto bol poddaný. Keď poddaní povstali, tak vedeli presne proti komu, dokonca vedeli aj proti ktorým osobám. V súčasnosti, až na malé vínimky, veľká väčšina nevie, kto patrí medzi svetovú aristokraciu.
Druhý rozdiel je podstatnejší. Stredoveká šľachta, aby si udržala svoje privilégiá musela riešiť veľa problémov a rozporov. V súčasnosti, svetová aristokracia, aby si udržala svoje privilégia musí riešiť ešte aj ohrozenie kvality života na planéte a tým aj svoju vlastnú kvalitu života. Z rozdelenia obyvateľov našej planéty podľa príjmov alebo produkcie HDP vyplýva, že zlatá miliarda (20% obyvateľov) produkuje a žije si 5 až 8-krát lepšie, ako zvyšných 80%. Keby obyvatelia zvyšným 80% chceli dosiahnuť podobné príjmy, produkciu HDP a konzum, ako má zlatá miliarda, tak by museli zvýšiť produkciu 5 až 8-krát. To znamená, 5 až 8-krát by sa zvýšila spotreba ropy, 5-8-krát by sa viac rúbali lesy, produkovali plasty, znečisťovalo ovzdušie atď…, pričom mnohé suroviny by sa rýchlo vyčerpali. Musíme si uvedomiť, že aj bohaté krajiny si chcú zvyšovať produkciu aspoň o 2-3% ročne. Naša planéta by to proste nevydržala. Sú tri možnosti, ako súčasná aristokracia, môže riešiť tento problém. 1. Urobiť všetko preto, aby 80% chudobných ostali stále chudobní. 2. Znížiť nejakým spôsobom počet obyvateľov o 3-4 miliardy. 3. Zaviesť iné pravidlá rozdelenia zdrojov planéty a produkcie vo svete.
Bohužiaľ, dnes keď o všetkom rozhoduje výška súkromného majetku svetovej aristokracie, aj druhá alternatíva je reálna. V týchto súvislostiach je zaujímavý vývoj výdavkov jednotlivých krajín na zbrojenie:
http://www.ondrias.sk/view.php?cisloclanku=2008031601
Riešenie tohto problému je aktuálne, a preto si myslím, že sa musíme v krátkom čase dožiť zmeny, aby vyhrala tretia alternatíva a skončila prvá alternatíva, ktorá sa prakticky aplikuje už 100-200 rokov, a hlavne, aby sa odstránilo nebezpečie druhej alternatívy.
Karol Ondriaš 20.3.2008
Ako vedca by Vás mohla zaujímať jedna záhada. Bývam v paneláku. Pamätám
si, že kedysi boli v dome vždy nejaké byty voľné. Byty boli k
dispozícii ľuďom, ktorý pracovali v podniku, v ktorom pracoval môj
otec. Ja som v čase "sametovej revolúcie" mal 17 rokov a vlastne ten
byt čakal na mňa, podobne ako čakali ďalšie byty na tisícky mladých
ľudí v Skalici.
Dnes má tzv. "komunistická králikáreň" v Skalici trhovú cenu 1,5 mil.
Sk. Ja si na ten byt vypožičiam a s úrokmi za neho zaplatím 3 mil. Sk.
Ako je možné, že na byt, ktorý bol vlastne môj, budem teraz 30 rokov
pracovať znova? A mám tušenie, že firma, u ktorej budem pracovať, možno
patrí zhruba tým istým ľuďom ako banka, ktorej budem platiť úroky z
úveru.
Neviete niečo bližšie o tejto absurdnej záhade?
Všetko sa točí okolo kolonizácie
bývalého socialistického bloku po roku 1989 a základného princípu
kapitalizmu: snažiť sa o maximálny zisk, t.j. o maximálne
vykorisťovanie.
Podľa štatistických údajov, ktoré sú zhrnuté na str. 26. na:
http://www.ondrias.sk/storage/Ondrias_Socializmus_vs_kapitalizmus.pdf
sa sumárne od roku 1960-1990 na
Slovensku postavilo okolo 1 milióna bytov. V tom sú zahrnuté rodinné
domy a aj byty, ktoré dostali výhodne pracovníci rôznych podnikov. Dnes
každý, kto sa v tých rokoch nasťahoval do nového bytu a vyplatil ho (čo
nebol problém), je milionár. Len v rokoch 1960-1990 na Slovensku
vzniklo 1 milión miliónárov, t.j každý piaty obyvateľ. To dokazuje o
veľmi vysokých reálnych platoch v tej dobe. A to počítam len hodnotu
bytov.
V rokoch 1970-1990, počas
komunistického zázraku, sa na Slovensku odovzdávalo ročne okolo 35000
bytov. Po roku 1990 v dôsledku privatizácie, voľného trhu, t.j.
rozkradnutiu a úpadku stavebníctva, sa stavia okolo 13000 bytov ročne,
pričom cena bytu je niekoľkonásobne vyššia ako za socializmu, i napriek
tomu, že produktivita v stavebníctve významne stúpla. Vysoké ceny bytov
sú výsledkom základného pravidla kapitalizmu a to je mať maximálny
zisk. Keby pokračoval trend socializmu, tak máme dostatok bytov a ceny
by možno boli nižšie, i keď pochybujem, pretože súčasní obchodníci s
bytmi by asi našli spôsob aby cena bytov neklesla. Uvediem príklad ceny
ropy. Podľa „Oil and Gas Journal“, západné ropné spoločnosti môžu
produkovať barel ropy v Iraku za 1,5 doláru, alebo aj za menej, čo je
podobná cena produkcie ropy, ako v ďalších krajinách blízkeho východu.
I napriek takejto nízkej cene produkcie ropy, firmy dokážu zabezpečiť,
že cena ropy na burze je 100 dolárov za barel. Bolo by dobre zistiť,
kto všetko sa priživí na cene ropy.
Pýtate sa, ako je možné, že na byt, ktorý bol vlastne Váš, budete teraz 30 rokov
pracovať znova?
Odpoveď je jednoduchá. Byt Vám bol
legálne ukradnutý, a súčasný majitelia, ktorí nedali na jeho výstavbu
ani korunu, Vám ho idú predať za najvyššiu možnú cenu. Takto nám bolo v
podstate legálne ukradnuté všetko, čo sme tu mali. Mienkotvórne médiá,
ktoré nám nepatria, t.j. skoro všetky, tomu hovoria demokracia. Veľmi
sa chvália, že každoročne stúpa priemyselná výroba o 15%, ale už vôbec
nespomíňajú, ako sa to odrazilo na reálnych platoch a dôchodkoch
väčšiny občanov.
To, že budete splácať byt 30 rokov (a
ešte mnoho iných vecí) sa odráža na príjmoch najbohatších. Uvediem
aspoň pár príkladov:
V rokoch 1994-1998, priemerný totálny
príjem 200 dolárových miliardárov bol 2 milióny dolárov denne, včítanie
víkendov a sviatkov. V rokoch 2003-2004 priemerný totálny príjem 476
dolárových miliardárov bol 1,6 milióna dolárov denne. V roku 2004
priemerný totálny príjem 691 dolárových miliardárov bol 1,2 milióna
dolárov denne. Príjmy uvádzam za deň, lebo ich ročný príjem, by bolo
ťažko si aj predstaviť. Pre porovnanie: v roku 2004 sa celkový príjem
691 dolárových miliardárov rovnal celkovej produkcii HDP, ktorú
vyprodukovalo 126 milióna obyvateľov v bývalom socialistickom bloku v
roku 2002.
Takže záhada platenia bytu je
jednoducho súčasťou našej kolonizácie a kapitalistického
vykorisťovania, ktoré demokrati a humanisti nazývajú voľný trh, trhovou
ekonomikou alebo slobodou podnikania.
Karol Ondriaš 22.3.2008